Čo pre mňa znamená slow fashion

Čo pre mňa znamená slow fashion

Slow fashion. V súčasnosti tak často skloňované slovné spojenie. A okrem neho aj recyklácia, upcyklácia, zodpovedná móda, zero waste, fashion revolution… a takto by sme mohli pokračovať do rána. 


S myšlienkou slow fashion som sa zoznámila vďaka “Fashion Revolution“. Zamilovala som si ich aktivity zamerané na dodržiavanie základných životných a pracovných podmienok ľudí v krajčírskych dielňach veľkých fast fashion reťazcov. Zamilovala som ich podporu lokálneho dizajnu a zamilovala som sa do ich zodpovedného prístupu k móde a nakupovaniu. Vtedy som si povedala, že sa budem uberať už iba týmto smerom, že končím s fast fashion a že začnem nad svojimi nákupmi poriadne premýšľať. 

Dnes už azda dobre známy termín “slow fashion” má niekoľko svojich definícii. “Pomalá móda dbá na kvalitu a ohľaduplnosť k životnému prostrediu. Pomalá móda predstavuje lokálne značky, miestnych dizajnérov, ktorí vlastnoručne šijú kvalitné kúsky oblečenia, ktoré naozaj niečo vydržia.” takto charakterizujú fenomén slow fashion na blogu slovenskej značky Lull.sk . 

Trvalo mi asi rok, kým som sama v sebe zadefinovala tento pojem. Vedela som a od začiatku som bola rozhodnutá bojovať proti fast fashion, no k tomuto cieľu mi chýbala cesta, ktorú som si nedokázala jasne vymedziť.  Až teraz, s odstupom času, si dovolím tvrdiť, že už viem, ako na to! Našla som si vlastný spôsob, vlastnú cestu a vôbec vlastné vnímanie pojmu “slow fashion”. 

V prvom rade -NEZAČALA som dôsledne triediť svoj šatník! Rozhodla som sa, že všetko oblečenie, ktoré mám, radšej vynosím, pokiaľ to len bude možné. A tak som začala viac kombinovať. Odvážila som obliekať sa viac farebne a  častejšie siaham po doplnkoch. Časť šatníka som predala počas bloger bazáru v Michalovciach, časť putovala do ockovej garáže, kde slúži ako celkom dobré handy. 😀 Silónky a pančušky sa menia sa gumičky či sitká. 

A nákupy? 

Tie som teda výrazne obmedzila! Ak som už aj niečo nutne potrebovala, snažila som sa nájsť to v second-hande alebo u lokálneho výrobcu/dizajnéra. V poslednej dobe je mojou pravidelnou a veľmi obľúbenou zastávkou obchod Žubižu.sk , z ktorého je aj ručne robený ruksačik na fotke vyššie. Ak hľadám nejaký dizajnérsky kúsok, zastavím sa v SloCz( Slovak & Czech design). A, samozrejme, nevynechávam ani obľúbenú stránku s peknými vecičkami Sashe.sk

Netvrdím, že žijem úplne v štýle slow fashion (preto tá zátvorka 🙂 ). Snažím sa ale nakupovať a obliekať tak, aby som mala čisté svedomie. To znamená, že ak aj zájdem do F&F a niečo si odtiaľ odnesiem, robím všetko pre to, aby som danú vec nosila, a to často. Aby mi oblečenie neostalo smutne visieť v skrini a aby som ho po rokoch nevyužité, ale predsa zničené časom, nevyhodila. Nosím oblečenie po mamke, či dokonca aj po babke. So sestrou si oblečenie často požičiavame (niekedy s hundraním, ale som naozaj rada, že sa tie veci NOSIA). Nakupujem alebo si vymieňam kúsky oblečenia na bazároch. A pokiaľ mám možnosť, kupujem oblečenie z kvalitných, prírodných materiálov. A to je všetko. 🙂 

P.S. Aj oblečenie na fotkách mám v skrini už roky. Sukňu z Orsay som si kupovala pred Vianocami približne pred troma rokmi. Sveter kupovala sestra. Silónky z Beponu krásne držia už piaty rok! (A naisto viem, že majú už päť rokov, jasne si totiž pamätám ten deň v prvom ročníku na VŠ, keď som neodhadla počasie v Košiciach…) Šál a náramok som ukradla mamke 🙂 A o batohu už viete.

Majte sa krásne.

S láskou

GABIKA

Follow:

VŠETCI BY SME MALI BYŤ SLOW-FASHION ADDICTED

VŠETCI BY SME MALI BYŤ SLOW-FASHION ADDICTED

Nakupovanie v sekáčoch nie je vôbec žiadna hanba. Za posledné mesiace bolo dokonca povýšené na trend a my sa tomu veľmi nemôžeme čudovať. Či už sledujete Greenpeace na Twitteri, občas čítate články s tematikou ochrany životného prostredia alebo jednoducho chodíte s otvorenými očami, nemôžete prehliadnuť skutočnosť, že nás odpad pomaličky zasypáva. Plast tu, plast, tam, igelitka tu, igelitka tam, sáčky, obaly, puzdrá… Všetko to leží pohodené na chodníkoch v meste, priamo na tráve v parku, pred domom či bytom, na parkovisku, pred obchodom. A že ako toto všetko súvisí s módou?

Nie som na túto problematiku žiaden odborník, iba som sa nad tým všetkým trošku zamyslela a prečítala som si niekoľko článkov a  príspevkov na fórach. Takmer v každom jednom fast-fashion obchode dostanete svoj nákup v krásnej igelitovej taške. Tento nákup bol do obchodov privezený v nádherných obrovských igelitových vreciach. A pri jeho výrobe bolo spotrebované veľké množstvo vody (ktorej je, len tak mimochodom, naozaj nedostatok a vo väčších zahraničných mestách je obyvateľom neustále pripomínané, aby s ňou šetrili. Len my sme si to asi ešte stále neuvedomili…)

A keď sa už bavíme o tom životnom prostredí, teda o prostredí, v ktorom žijú ľudia (a iné živé organizmy) a v ktorom aj pracujú. Krátky matematický príklad: aký vysoký je zárobok ľudí, ktorí vyrobia jednu sukňu pre fast-fashion obchod?

Sukňa pri uvedení do predaja stojí 30 €.  V zľave ju dokážete kúpiť na 12,99 €, pričom na tejto sume obchodník ešte stále zarobí. A je jasné, že na nej musí zarobiť, pretože z tejto sumy musí vyplatiť seba aj svojich zamestnancov – predavačov, tých, ktorí sa starajú o hospodársku stránku obchodov (prenájom, elektrina, upratovanie), tých, ktorí tovar do obchodu priniesli, tých, ktorí ho zabalili a napokon tých, ktorí oblečenie ušili. Mne to vychádza na jednu misku ryže denne. A vám?

Ak ste dočítali článok až sem, azda si poviete, že preháňam. A možno to s tou miskou ryže skutočne preháňam, no pravdou ostáva, že títo ľudia žijú v skutočne nepríjemných podmienkach a ich plat im životnú úroveň nezdvihne. A lepšie na tom nebudú, pokiaľ to s nákupmi vo fast fashion obchodoch nezačneme trošku obmedzovať. Netvrdím, že si teraz všetci máme kupovať oblečenie od domácich výrobcov za 400€! To nie. Tvrdím však, že kolekcie vo fast fashion obchodoch sa menia takou rýchlosťou, že nás nútia kupovať si každý týždeň naoko iné tričko – a pritom má to tričko iba o niečo inú potlač. Tvrdím, že by sme mali začať dva alebo trikrát zvažovať, či ten kus handry za 2,99 naozaj potrebujem. Pretože pokiaľ stojí  toľko, je celkom možné, že tí, ktorí ho vyrobili, nedostali žiadnu mzdu.

Ja sa ešte stále držím svojho novoročného predsavzatia a do fast-fashion obchodu som od januára nevstúpila (snažím sa vynosiť všetko to oblečenie, čo mám doma!). A ani tam nechcem ísť. Mám vyhliadnutých niekoľko skutočne nadčasových kúskov oblečenia, ktoré nepodlieha dizajnérskym trendom a bude nositeľné aj o päť rokov. A poctivo na tieto kúsky šetrím s hrejivým pocitom pri srdiečku, že moje peniaze nevyhodím s príchodom ďalšieho leta do smetnej bedne, pretože tie otrasné crop topy (ktorým nedávam dlhú životnosť, vďakabohu), budú v júli 2019 absolútne out.

Oblečenie, ktoré vidíte na týchto fotkách, je z väčšej časti staré niekoľko rokov. Topánky s kabelkou som si kupovala v Deichmanne už takmer pred troma rokmi. Vlastne nie ja, ale moja mamka 🙂 Rifle sú z Calzedonie, kupované minulého roku. Ich farba sa už celkom výrazne sprala, na Pintereste je však kopa inšpiratívnych nápadov, ako ich oživiť, takže ich určite nevyhodím. No a košeľu s mašľou som objavila v seconhande! Má veľkosť 34, rukávy sú mi trochu prikátke, avšak ja si väčšinu oblečenia na rukávoch vyhŕňam, takže mi to vôbec nevadí.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo všetko zahŕňa cena Vášho oblečenia a ako sú platení ti, ktorí Vaše oblečenie vyrábajú?

S láskou

GABIKA

Follow: