NEBOJME SA FARIEB A VZOROV.

NEBOJME SA FARIEB A VZOROV.

Ahojte, priatelia! 🙂 Ako ste prežili tento týždeň? Alebo ho už, vzhľadom na to, že je piatok (teda v čase písania tohto článku bol) nemám ani spomínať? Ja som v priebehu tohto týždňa opätovne nadobudla pocit, že aj napriek rýchlo rastúcemu trendu odvahy v odievaní, sa tých farieb a vzorov stále akosi bojíme.

Z okna v práci mám vyhľad rovno na ulicu vedúcu priamo do centra mesta. Denne ňou prejdú tisíce, teda stovky a stovky rovnako tmavo oblečených ľudí. Nie som tu na to, aby som súdila. To by nemal robiť nikto z nás, iba ak sám na sebe. Ale takto “zhora” je to celkom smutný pohľad.

A pritom nám móda v súčasnosti ponúka krásne farby a ešte krajšie vzory, ktoré môžeme kombinovať donekonečna ako sa nám zapáči! Súčasné trendy nám iba málokedy kladú hranice, preto sa toho netreba báť! Aj keď, priznávam, určite treba do farebných outfitov trošku dozrieť. Ako príklad uvediem rovno samú seba. 😉 Nohavice, ktoré vidíte na týchto fotografiách, som si kupovala koncom minulého leta. V tom čase som si k nim obliekla nanajvýš tak biele alebo čierne tričko. Experimentovala som aj so žltou farbou, ale keď som sa zbadala v zrkadle, ostala som značne zhrozená. Okrem toho, mala som pocit, že ma tie nohavice dosť rozširujú… A to som v tom čase bola chudšia, než som teraz. 😛

Avšak, sledujúc móla a svetové módne domy, kdesi sa aj vo mne vzala odvaha a nohavice som nenechala smutne ležať v skrini. Takže vyzývam aj vás, moje milé slečny a dámy, aby ste sa okolo seba trochu poobzerali. Nemusíte hneď postúpiť na level úžasnej Lenky! Na túto babu sa chytá iba málokto. Ale namiesto čierneho či bieleho trička, ktoré do školy alebo do práce nosíte každý deň, si v pondelok oblečte žlté, červené, zelené. Alebo možno ružové!

Vráťme do ulíc a do našich životov trochu farieb.

Prajem Vám krásny víkend. Oddýchnite si, načerpajte inšpiráciu a v pondelok zažiarte!

S láskou

GABIKA

(tenisky – Novesta)

Follow:

VŠETCI BY SME MALI BYŤ SLOW-FASHION ADDICTED

VŠETCI BY SME MALI BYŤ SLOW-FASHION ADDICTED

Nakupovanie v sekáčoch nie je vôbec žiadna hanba. Za posledné mesiace bolo dokonca povýšené na trend a my sa tomu veľmi nemôžeme čudovať. Či už sledujete Greenpeace na Twitteri, občas čítate články s tematikou ochrany životného prostredia alebo jednoducho chodíte s otvorenými očami, nemôžete prehliadnuť skutočnosť, že nás odpad pomaličky zasypáva. Plast tu, plast, tam, igelitka tu, igelitka tam, sáčky, obaly, puzdrá… Všetko to leží pohodené na chodníkoch v meste, priamo na tráve v parku, pred domom či bytom, na parkovisku, pred obchodom. A že ako toto všetko súvisí s módou?

Nie som na túto problematiku žiaden odborník, iba som sa nad tým všetkým trošku zamyslela a prečítala som si niekoľko článkov a  príspevkov na fórach. Takmer v každom jednom fast-fashion obchode dostanete svoj nákup v krásnej igelitovej taške. Tento nákup bol do obchodov privezený v nádherných obrovských igelitových vreciach. A pri jeho výrobe bolo spotrebované veľké množstvo vody (ktorej je, len tak mimochodom, naozaj nedostatok a vo väčších zahraničných mestách je obyvateľom neustále pripomínané, aby s ňou šetrili. Len my sme si to asi ešte stále neuvedomili…)

A keď sa už bavíme o tom životnom prostredí, teda o prostredí, v ktorom žijú ľudia (a iné živé organizmy) a v ktorom aj pracujú. Krátky matematický príklad: aký vysoký je zárobok ľudí, ktorí vyrobia jednu sukňu pre fast-fashion obchod?

Sukňa pri uvedení do predaja stojí 30 €.  V zľave ju dokážete kúpiť na 12,99 €, pričom na tejto sume obchodník ešte stále zarobí. A je jasné, že na nej musí zarobiť, pretože z tejto sumy musí vyplatiť seba aj svojich zamestnancov – predavačov, tých, ktorí sa starajú o hospodársku stránku obchodov (prenájom, elektrina, upratovanie), tých, ktorí tovar do obchodu priniesli, tých, ktorí ho zabalili a napokon tých, ktorí oblečenie ušili. Mne to vychádza na jednu misku ryže denne. A vám?

Ak ste dočítali článok až sem, azda si poviete, že preháňam. A možno to s tou miskou ryže skutočne preháňam, no pravdou ostáva, že títo ľudia žijú v skutočne nepríjemných podmienkach a ich plat im životnú úroveň nezdvihne. A lepšie na tom nebudú, pokiaľ to s nákupmi vo fast fashion obchodoch nezačneme trošku obmedzovať. Netvrdím, že si teraz všetci máme kupovať oblečenie od domácich výrobcov za 400€! To nie. Tvrdím však, že kolekcie vo fast fashion obchodoch sa menia takou rýchlosťou, že nás nútia kupovať si každý týždeň naoko iné tričko – a pritom má to tričko iba o niečo inú potlač. Tvrdím, že by sme mali začať dva alebo trikrát zvažovať, či ten kus handry za 2,99 naozaj potrebujem. Pretože pokiaľ stojí  toľko, je celkom možné, že tí, ktorí ho vyrobili, nedostali žiadnu mzdu.

Ja sa ešte stále držím svojho novoročného predsavzatia a do fast-fashion obchodu som od januára nevstúpila (snažím sa vynosiť všetko to oblečenie, čo mám doma!). A ani tam nechcem ísť. Mám vyhliadnutých niekoľko skutočne nadčasových kúskov oblečenia, ktoré nepodlieha dizajnérskym trendom a bude nositeľné aj o päť rokov. A poctivo na tieto kúsky šetrím s hrejivým pocitom pri srdiečku, že moje peniaze nevyhodím s príchodom ďalšieho leta do smetnej bedne, pretože tie otrasné crop topy (ktorým nedávam dlhú životnosť, vďakabohu), budú v júli 2019 absolútne out.

Oblečenie, ktoré vidíte na týchto fotkách, je z väčšej časti staré niekoľko rokov. Topánky s kabelkou som si kupovala v Deichmanne už takmer pred troma rokmi. Vlastne nie ja, ale moja mamka 🙂 Rifle sú z Calzedonie, kupované minulého roku. Ich farba sa už celkom výrazne sprala, na Pintereste je však kopa inšpiratívnych nápadov, ako ich oživiť, takže ich určite nevyhodím. No a košeľu s mašľou som objavila v seconhande! Má veľkosť 34, rukávy sú mi trochu prikátke, avšak ja si väčšinu oblečenia na rukávoch vyhŕňam, takže mi to vôbec nevadí.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo všetko zahŕňa cena Vášho oblečenia a ako sú platení ti, ktorí Vaše oblečenie vyrábajú?

S láskou

GABIKA

Follow:

KREATIVITA & RETRO

KREATIVITA & RETRO

Vysoká škola mi za tri roky zobrala niečo, o čom som dosiaľ jednoznačne presvedčená, že je základnou charakteristikou skutočne inteligentných ľudí – kreativitu. Predpísané šablóny, presne nadiktovaný postup vypracovania úloh, semináre všetky na jedno kopyto… Už po prvom roku som začala cítiť, že nie je všetko v súlade s kostolným poriadkom. Prešli ďalšie dva roky a ja som sa chcela vrátiť na strednú. Ani nie tak kvôli kolektívu, ale kvôli samotnému vzdelávaciemu procesu!  Chýbala mi spontánnosť, chýbalo mi skutočné ocenenie tvorivosti, chýbala mi voľnosť… A to by som si na strednej skutočne nikdy nebola pomyslela! 🙂

Celkom paradoxne nie je práve vzdelanie to, za čo vysokej škole ďakujem primárne. Tri roky na univerzite mi  dali niečo oveľa dôležitejšie – skvelých ľudí a úžasných priateľov!

Keď sa ma pred niekoľkými dňami spolužiak opýtal, či viem o tom, že som blázonko, prikývla som. Pri ľuďoch, medzi ktorými sa cítime skutočne dobre a pri ktorých sa nemusíme pretvarovať, ľahšie vyniknú naše charakterové črty. Ako sa časom ukázalo, som viac spontánna, než som o sebe myslela na strednej, viac odvážna, ale aj o to väčší nervák… 😛 A keď už sa teda takto chválim (:D), za čo som sama na seba azda najviac hrdá, je skutočnosť, že čím viac sa prednášky snažili zabíjať moju kreativitu, o to usilovnejšie som hľadala spôsoby, ako ju čo najviac rozvíjať.

RETRO

Pred niekoľkými týždňami sa pripravovalo posledné číslo časopisu Univerzál v tomto akademickom roku (časopis študentov FF UPJŠ). Jeho témou boli retro bicykle – jedna super vec, ktorá sa za posledné roky dostala do popredia. (Vedeli ste, že v Košiciach máme predajňu retro bicyklov spojenú s kaviarňou?! A že si v nej tieto bicykle môžete aj požičať?) Pri tvorbe tohto čísla, konkrétne pri výbere oblečenia pre modelku, som si uvedomila, aké jednoduché je v súčasnosti obliecť sa v retro štýle. Veď na nás móda minulého storočia kričí z každého výkladu a to, čo si dnes obliekame, je veľmi blízke tomu, v čom do školy, na nákupy alebo na rande chodili naše mamky. Ja osobne som si retro štýl postupne zamilovala. Najmä tú jeho nežnejšiu časť v štýle midi sukničiek a úžasných šiat áčkového strihu. Dokonca si ma pomaly, ale isto získali aj topánky na hrubšom opätku, na ktoré som ešte pred rokom zdesene hľadela.

Pri výbere tohto outfitu som retro poňala vážnejšie nie len tradičnou bodkovanou stuhou vo vlasoch (ktorú som si kúpila v galantérii), ale aj výberom jeansovej bundičky. Tá je totiž skutočným retro kúskom, keďže nám ju so sestrou darovala naša krstná, keď si pred niekoľkými rokmi triedila šatník. Bundička má už teda niekoľko rokov, párkrát zmokla, užila si cigaretový dym na niekoľkých parties, má za sebou niekoľko pracích cyklov a pritom vyzerá stále ako nová!

Rozvíjajte svoju kreativitu! Je skutočne dôležitá.

S láskou

gg

slip-on – Deichmann /// jeans – tally weijl /// tričko – H&M basic /// jeansová bundička – retro kúsok od krstnej /// kabelka – Stradivarius /// stuha do vlasov – galantéria v KE

Follow: