CENNÉ DEDIČSTVO

CENNÉ DEDIČSTVO

Pamätám si, ako mi dedko, najmä v letných mesiacoch, často hovoril: “Polievka je základ.” Počas horúcich dní som toho veľa nezjedla a často sa stávalo, že som polievky vynechávala vo všeobecnosti. Dnes na ne nedám dopustiť a vynechávam, pre zmenu, druhé jedlo. Určite za to môže aj dedkova rada, ktorú si často opakujem a šírim ju ďalej. 

Táto polievková rada je iba malá súčasť dedičstva, ktoré som od starých rodičov získala. Múdrosti, rozličné rady a typy, ale aj hmotné veci. Nepredstavujú “dedičstvo” preto, že by som ich nadobudla akousi právnou formou. Majú pre mňa špecifický význam, pretože všetky, od rád až po tie hmotné predmety, boli darované z lásky, majú pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu a chcem ich odovzdávať ďalej. 

Keď sme s mamkou triedili rokmi nahromadené oblečenie, z množstva zničených a moľami rozhryzených kusov sme vytiahli túto modrú blúzku. Na žiadnom mieste nemala vyblednutú farbu, nenašli sme na nej ani žiadnu dierku. Jednoducho žiadne poškodenie. Hneď sme ju dali bokom, veď takýto kúsok ja ešte vynosím 🙂 

Viete si predstaviť moje obrovké prekvapenie, keď mi mamka povedala, že túto blúzku nosila moja babka?! Takmer som padla na zadok! Čím to je, že sa dnešné blúzky po dvoch vypratiach menia na vymeniteľné nástavce na mopy? 

Náramky – Barvy pro všechny

Obávala som sa, či blúzka prežije po toľkých rokoch prací cyklus. Nič sa jej však nestalo! Nezničené ostali gombíky aj výšivka, nezasiahnutá ostala aj farba. Vlastne jediná, koho ten prací cyklus zasiahol, som bola ja. 😀 

Prečo vlasne chodiť na nákupy do rad radom kopírujúcich sa fast fashion reťazcov, keď máme doma takého skvosty? Niekedy stačí iba hľadať, otvoriť oči, prezrieť si mamkinu skriňu… Tá námaha stojí za ten pocit jedinečnosti. Ja sa teda určite cítim v tomto cennom dedičstve jedinečná. 🙂

Želám Vám kásny víkend

S láskou

GABIKA

Follow:

O SPÁJANÍ NESPOJITEĽNÉHO

O SPÁJANÍ NESPOJITEĽNÉHO
Trošku vážne a tak trošku vágne… 🙂

Pred nedávnom sme s priateľom absolvovali predmanželskú náuku. (so snúbencom by som sa mala správne vyjadriť, že?) Priznávam, trochu som sa toho obávala. Obaja sme veriaci, no predstava, že budeme celé hodiny počúvať o tom, čo smieme a čo nesmieme ma veľmi netešila. Už po prvom dni sme však obaja zhodnotili, že toto bude úžasná skúsenosť na celý náš život! 

Celá náuka bola, viac – menej, založená na tom, ako majú rozdiely medzi mužom a ženou, medzi mužským a ženským vnímaním sveta, manželov dopĺňať a spájať. 

To, že muž vníma svet skôr pragmaticky a žena skôr emocionálne – vo všeobecnosti, nie je to pravidlo! – už azda viete. Jednoduchý príklad z každodenného života: sedíte s mužom pri káve a rozprávate mu o strastiach, ktoré vás v tento deň postretli. Očakávate, že chlap sa zachová ako žena – že bude sedieť, počúvať, chápavo prikyvovať a bude ho zaujímať, čo ste, pri všetkých týchto strastiach, mali na sebe oblečené. A čo urobí chlap? Skočí vám do reči a začne vám radiť, ako by ste sa k svojim problémom mali postaviť, ako im čeliť, aby sa čím skôr vyriešili. Poznáte, že? 😛 

Tieto rozdielnosti sú najčastejším ohniskom hádok a sporov. Jeden sa nedokáže vcítiť do druhého, jeden nedokáže toho druhého pochopiť. Problém je pritom, ako azda pri všetkom, v komunikácii. 

Aby som však nepísala o vážnych témach, ktoré su u každého veľmi individuálne… 

Rozdielnosti sú súčasťou našich životov. Nemyslím si však, že ich musíme nutne vnímať ako niečo obmedzujúce, skôr by sme sa na ne mohli pozerať ako na výzvy. 

Pamätám si, ako sa u nás doma vravievalo: “Červená a modrá, pre somára dobrá.” Táto veta mala mňa a sestru naučiť, že tieto dve farby k sebe nepatria, že sa k sebe nehodia, že sú až príliš rozdielne. Tiež platilo, že sa nesmú miešať vzory, že k sebe nepatria prúžky a kvety a že topánky musia vždy ladiť s kabelkou. A pozrite sa okolo seba dnes. 🙂 

Všetko to, čo píšem, prosím, neberte ako nemenné pavidlá. Veď vo svete stále nachádzame úkazy, ktoré sa vymykajú fyzikálnym zákonom (a márte sa na ne snažíme nájsť logické vysvetlenie). Snažím sa len načrtnúť jednu z mnohých nevyčerpateľných tém, ktorá nemá presne stanovenú pravú a ľavú stranu – rozumej správne a nesprávne stanovisko. Chcem Vám len naznačiť, že skôr, ako nad niečím mávnete rukou, snažte sa, namiesto rozdielov, hľadať spôsob, akým sa dokážu veci doplniť. Tak, aby do seba zapadli… 

Pekne krásne ako puzzle. Každý kúsok s iným tvarom, a predsa krásny obrázok.

A aby som premostila trošku k jednoduchšej téme. 🙂 Princíp spájanie nespojiteľného som použila aj pri vytváraní tohto outfitu. Keď mi Mirka napísala, že je zvedavá, k čomu skombinujem túto dostrimku, určite netušila, akého chrobáka mi dala do hlavy. 😀 Jej vetu som totiž zobrala ako výzvu! Keďže sa snažím žiť “slow fashion” a páčia sa mi jedntotlivé ciele, ktoré si stanovila fashion revolution, hľadala som cestu, ako využiť dostrimku tak, aby zosobňovala tieto myšlienky. 

Zdalo sa mi veľmi jednoduché zladiť dostrimku s jednoduchým bielym tričkom a jednofarebnými nohavicami či sukňou. Chcelo to niečo viac. Našťastie existujú second-handy! 🙂 Tak napríklad aj táto žltá, slniečková volánová blúzka je zo “sekáča”! Nestála ma ani 5 eur a nosím ju dookola už celé týždne. A tá farba! No čo vám budem hovoriť, láska na prvý pohľad. A skutočne, ak vám môžem poradiť, snažte sa do sekáčov chodiť v pondelky, keď majú “naskladnenú” novú kolekciu. Je to síce cenovo najdrahší deň, máte však k dispozícii najširší výber oblečenia. 

Vzorované nohavice, vzorovaná dostrimka a žltá blúzka. Kombinácia, ktorú si moja hlava nedokázala predstaviť a predsa som s ňou bola nesmierne spokojná. Stala sa dokonca jednou z mojich aktuálne obľúbených a overených kombinácií, po ktorej siaham vždy, keď neviem, čo rýchlo na seba. 

Prezraďte mi, ako pristupujete k rozdielnostiam? Vnímate ich ako niečo neprekonateľné? A čo naoko netradičné kombinácie v oblečení? Spájate vzory alebo je to pre vás až príliš odvážne?  Dajte mi vedieť v komentároch. 🙂 

Majte sa krásne! 

S láskou

Gabika 

Follow:

ZVONY A MILOVANÁ DOSTRIMKA.

ZVONY A MILOVANÁ DOSTRIMKA.

Už sú to dva týždne, čo mám v počítači uložené tieto fotografie. Mám pocit, akoby tie predĺžujúce sa dni boli v skutočnosti podstatne kratšie. Každé ráno mám už pri zvonení budíka pocit, že nestíham. A možno to ani nie je týmito už letnými dňami, ale životným tempom, akým sme začali žiť. Téma na trochu dlhšiu debatu, nie? Každopádne, nech je, ako je, konečne som sa dostala k tomu, aby som fotky vytriedila, trošičku upravila a napokon aj publikovala v tomto článočku. 🙂

Pred dvoma týždňami sme s Jožkom boli na krásnej svadbe dvoch mladých, zaľúbených ľudí pri Trenčíne. A keďže v tom meste nie sme každý deň a ani jeden z nás tam  vlastne ani nikdy nebol, nedeľa patrila mestu a prechádzke na hrad. Z príjemnej prechádzky bol napokon maratón do hradného kopca, aby sme stihli začiatok prehliadky so sprievodcom. 😛 Po pretancovanej noci ideálny spôsob na “rozcvičenie” svalovice, no nie?

Keď som sa v piatok ráno balila na tento náš víkendový výlet, vykukli na mňa tieto zvonové nohavice. Ďalší kus v mojej skrini, ktorý je hmanateľným dôkazom bezhlavého nakupovania. Pamätám si, že som si ich kúpila za 5€ v H&M niekedy v prvom alebo druhom ročníku na strednej škole. (Alebo možno ešte v závere základnej školy!) A koľkokrát som ich mala oblečené? Ak poviem štyrikrát, tak to bude veľa.

Na vešiaku nevyzerali dvakrát vábne, keď som si ich ale obliekla a v zrkadle zbadala, že mám “nohy až po zem” (:D), vedela som, že bez ohľadu na víkendové počasie, si ich do Trenčína vezmem. Chvíľami mi v nich bolo trošku teplo, ale zachránili ma chladné hradné steny a pivnice. 🙂

Nenahraditeľnou súčasťou mojich výletov sa stala moja milovaná Dostrimka. Batôžtek dostatočne pevný a veľký na to, aby som doň uložila všetko, čo počas dňa budem potrebovať, no zároveň nie tak veľký, aby mi prekážal. A je úplne jedno, či ho nosím v ruke, na jednom pleci alebo pekne na chrbte – pohodlne mi s ním je akokoľvek.

Okuliare, na nohy najpohodlnejšie ružové Novesty, foťák a môžeme vyraziť!

Máte nejaký výletový must-have doplnok? Prípadne rovno nejakú Dostrimku?

Majte sa krásne,

s láskou

GABIKA

Follow: