pri zemi v zemitých farbách

Máme za sebou sviatok sv. Valentína a teda aj obdobie, v ktorom nás zaplavovala červená farba. Červená ako symbol lásky, túžby, vášne, ale aj dynamiky, zmeny a života samotného. Farby na nás vplývajú. Subjektívne, na každého trošku inak, ale zároveň veľmi intenzívne. Len ťažko sa vyhneme ich vplyvu a hoci si to mnohokrát azda ani neuvedomujeme, ich používaním podvedome vyjadrujeme akési svoje aktuálne rozpoloženie. Modrá v nás zvyčajne evokuje spokojnosť, vyrovnanosť, pohodu, zatiaľ čo čierna skôr neistotu, nevyriešený problém, strach alebo fyzickú nespokojnosť. Biela môže vyvolávať odvahu, žltá radosť, ale aj závisť, ako som sa prednedávnom dozvedela.

Tieto rozličné charakteristiky ma prinútili zamylieť sa nad tým, čo farbami oblečenia vyjadrujem ja. Neviem síce, či si farby oblečenia vyberám vždy akosi podvedome podľa svojej aktuálnej nálady. Istá som si iba v dvoch veciach, či respekíve farbách a odtieňoch. Po prvé, čiernu farbu volím iba ak nemám na výber. Som absolútnym odporcom all-black odievania a little black dress musím vyždy doplniť aspoň jedným farebným doplnkom! Po druhé, pokiaľ sa chystám nové miesta, medzi nových ľudí alebo predpokladám, že ma čaká nová a neznáma situácia, zvyčajne skončím oblečená v zemitých farbách. To sú presne tie odtiene, v ktorých nachádzam istotu a ktoré ma podvedome spájajú s pevnou pôdou pod nohami.

kabát – Mango /// čižmy – CCC/// šaty – Lidl /// kabelka – Carpisa /// šál, doplnky – úlovky zo skrine 🙂

Ako som spomenula vyššie, význam farieb je síce intenzívny, ale súčasne veľmi individuálny. Pre niekoho sú dôležité iba základné farby, iný zase rieši každý jeden odtieň. Bez ohľadu na to, či sa vôbec nad význanom farieb zamýšľate alebo nie, neberte fakt, že ich vidíte ako samozrejmosť. Na svete je toľko ľudí, ktorí by chceli vidieť farbu čerešňových kvetov…

S láskou

gg

Follow:

ja ale fakt nemám rada zimu

Nie, nemám rada zimu. A keby len to, ja toto ročné obdobie asi fakt neznášam. Nemôžem vystáť hrubé bundy a šály, takmer odmrznuté prsty na nohách a všadeprítomné šero spôsobené oblohou plnou snehu. A ani sneh samotný. Keby som sa neprinútila myslieť na svoje zdravie, počas týchto mesiacov by som ani nevychádzala z domu. Pár chvíľ v mraze však dokáže s ľudským telom urobiť zázraky. No mne by úplne stačilo, keby zima trvala, napríklad, týždeň alebo mesiac. Viem ju vydžať v decembri, pretože všetko naokolo vonia ako vianočné trhy, čo ale robiť počas tých ďalších dvoch mesiacov?  Tieto moje menšie antipatie k tomuto ročnému obdobiu pramenia najmä zo skutočnosti, že ma počas týchto mesiacov chytá skutočná zimná únava (winter blues). Azda by na tom nebolo nič zlé, problém však nastáva vo chvíli, keď táto únava začne zasahovať do našich každodenných povinností. 

Ako sa táto zimná únava prejavuje počas môjho dňa?

Tento malý zimný čertík v mojom prípade vyvádza už od samého rána. Preberám sa až na šieste zvonenie budíka a to po ôsmich hodinách spánku!!! (pozn. počula som o priamej úmere – čím viac spíme, tým viac sme unavení, a preto som skušala v zime spať aj šesť hodín, aj sedem hodín, aj šesť a pol hodín. NIČ!) Trvá mi ešte dvadsať minút, kým z postele aj skutočne vstanem a začnem svoju túru po izbe a dome – jednoducho sa musím zorientovať, zistiť, aký je deň, či je pracovný týždeň alebo víkend a či som náhodou nezaspala. Keď úspešne vylúčim poslednú možnosť a uvedomím si, že je pracovný týždeň, sú predo mnou ďalšie dve hodiny, počas ktorých sa pomaličky oblečiem, nalíčim, naraňajkujem a medzitým opäť aspoň trikrát skontrolujem mobil kvôli dátumu a diár kvôli povinnostiam (teda, či som skutočne na niečo nezabudla a náhodou nezaspala). Môj priateľ, sestra, brat, rodičia, vlastne všetci sa sťažujú, že mi to ráno VŽDY dlho trvá. 😀  Neberiem, je to pravda, oproti iným ránam sú však tie zimné skutočne zmätené – naozaj sa potrebujem zorientovať v dňoch a dátumoch, pretože môj mozog si  predchádzajúci večer dostatočne nezafixoval túto informáciu. A prečo? Pretože som bola, prirodzene, unavená.

Tieto rána bývajú trošku vtipné, priznávam, a v tomto svetle teda zimná únava nepôsobí nebezpečne. Tie závažnejšie situácie nastávajú v práci, pre niektorých v škole. Týždeň po týždni mi pribúdajú nesplnené úlohy a kvôli únave sa nedokážem dostatočne sústrediť. Robím chyby, zabúdam, čo som  povedala, napísala, či som odovdzala taký alebo taký odkaz, a tak po sebe musím všetko dvakrát skontrolovať. Po ceste domov si aj niekoľkokrát kontrolujem kabelku, pretože stále neviem, či som si zobrala mobil a notebook. A večer čo večer, po tom, čo sa odlíčim, googlim kadejaké rady nerady na tmavé, unavené kruhy pod očami a tvár bez farby.

 

Proti zimnej únave sa dá, našťastie, bojovať! Som toho názoru, že je to veľmi individuálny boj, ale vždy sa nájde aspoň niekoľko univerzálnych rád, ktoré by mohli pomôcť každému. Mňa osobne dokážu nakopnúť slnečné zimné dni. Počas zimy sa snažím vyťažiť zo slnka čo najviac. Ak je to možné, sedím blízko pri okne alebo priamo na mieste, kam slnečné lúče dopadajú. Ako som spomínala vyššie, počas týchto mesiacov sa snažím čo najviac myslieť na svoje zdravie a preto, keď je vonku dostatočne mrazivo, naordinujem si niekoľko prechádzok. Musí byť však naozaj niekoľko stupňov pod nulou, nie desať plus, vlhko a sychravo. Ďalšou mojou záchranou je kvalitná horúca čokoláda. Ak sa dá, doprajem si ju počas prechádzky alebo si nájdem útulnú kaviarničku, v ktorej budeme len ja a moja čokoláda. Wellness, horúci kúpeľ alebo horúca dlhá sprcha. K tomuto asi ani netreba komentár. 🙂 A na záver dodám iba, že je dôležité myslieť pozitívne (aj keď nie vždy sa mi to darí). Keďže sa u nás striedajú štyri ročné obdobia, tá zima sa predsa len musí raz skončiť. ♥

Ste team zima alebo team anti-zima?

S láskou

gg

Follow: